Anon-čo?

Každý z nás denne používa internet a v dnešnej dobe by sa bez neho už človek tak ľahko nezaobišiel. Používame ho cez stolové počítače, notebooky, či smartphony. Pomáha združovať ľudí, našich kamáratov, spolužiakov, či spolupracovníkov. No v poslednom čase sa často narušuje bezpečnosť internetu. A nemám teraz na mysli hackovanie stránok typu Pokec. Za mnohými stránkami, ktoré boli hacknuté, nie je ani spomínané hnutie Anonymous. Väčšinou je to iba normálny chlapík, ktorý sa rozumie veciam súvisiace s programovaním a internetom, poprípade je to nejaká skupina takýchto ľudí. Anoni nehackujú stránky len tak z nudy, že nemajú čo robiť. Anoni majú zamerané hlavne vládne stránky U.S.A a stránky rôznych veľkých korporácií. Či už je to sieť Sony alebo hacknutie niektorých účtov kreditných kariet Visa, Mastercard, anoni nie sú docela braní vážne. A dôvod? Veľmi jednoduchý. Pôvodná myšlienka Anonymous vznikla na internetovej stránke 4chan.org, aspoň tak sa vraví. Samotná stránka nie je známa svojou vážnosťou a postujú tam poväčšinou anonymní užívatelia.  Ďalší dôvod prečo táto "skupina hackerov" nie je braná vážne je ten, že anoni nie sú združení do jedného celku. Nemajú žiadneho vodcu, nemajú ani nejakú silnú spoločnú ideológiu, ktorá by ich viedla. A toto može byť aj nebezpečím, ale aj prínosom. 

Sám vojak v poli

Ako som písal, Anoni nemajú žiadneho vodcu ani ideológiu. Je to skupina, ku ktorej sa nedá ani pridať, ani z nej vystúpiť. Neexistuje niečo typu: "Stal som sa členom Anonymous." Toto vám povedia aj anoni. Ide o to, že každý z nás je pre niekoho anonymný. Nepozná vás celý svet a preto sa ani nedá povedať, že by ste neboli anonymný. Ani tie najväčšie celebrity nepozná celý svet. Každý z nás je anonym. Či už ja, alebo vy, ktorí čítate tento článok. Na SME.sk nie som zrovna anonym, ale kdekoľvek inde môžem používať inú identitu. Teda nemožno nazvať Anonymous členským spoločenstvom. Každý sa môže presadiť ako "člen Anonymousu." Len je v tom sám. Samozrejme že hackovať môže aj so svojimi "parťákmi" ak nejakých cez internet spozná, ale nikto nepozná každého dokonale a väčšinou vlastne vôbec. Pointa tejto skupiny alebo ako to mám nazvať je bojovať spolu za jeden cieľ s tým, že ja sa nebudem starať do teba, ale ani ty do mňa. Veľmi (ne)známy je Anonymous tým, že mal hacknúť sociálnu sieť Facebook. Človek s maskou Guy Fawkesa na sebe tvrdil, že je členom Anonymous a Facebook mal padnúť 5. Novembra 2011. Nestalo sa tak a ľudia vnímali odvtedy "členov" Anonymous ako politikov - povedia tak, konajú inak. Problém je, že veľa ľudí prehliadlo video, ktoré bolo zverejnené "pravými" anonmi, ktorí tvrdili že ide o falošný poplach a žiaden útok na Facebook sa neplánuje, lebo rešpektujú právo na súkromie a komunikáciu obyčajných ľudí. A práve o tomto je celá vec. Nemajú ustálené ideológie ani členstvo a každý môže tvrdiť to, čo sa mu len zachce.

Boj v mene nikoho

O akom boji píšem? Píšem o tomto "online" boji alebo o tejto "online vojne", ak chcete. No na vojnu treba vždy dve a viac strán. Na jednej stojí Anonymous. Kto stojí na druhej? Takto, nie je to vždy ten istý nepriateľ alebo konštanta, ktorá sa nemení. Anonymous si vždy zoberie na mušku niekoho iného. A neznamená to, že si môže zobrať na mušku aj nás? Teoreticky, je to možné. No na druhej strane, anoni nie sú typ tých hackerov, ktorí chcú získať e-mailové heslá pre potešenie. Hackujú a získavajú e-mailové heslá a rôzne údaje, ale väčšinou sa to týka vládnych predstaviteľov, zamestnancov alebo majiteľov korporácií, ktoré napáchali viac škody ako mali a pokradli aj to, čo sa nedalo. O toto ide anonom. Bojovať proti  neprávostiam, bojovať proti korupcii a krádežiach, ktoré sú zaznamenané len vo vysokochránených e-mailových adresách. Je to nová forma boja aj v tejto našej "nedotknuteľnej" online ríši. Americký zákon, ktorý je v procese uzákonenia zvaný SOPA (Stop Online Policy Act) je ďaľší príklad toho, že internet bude v riadnom ohrození, ak tento zákon prejde. Neskúmal som to do hĺbky, na akom princípe to má celé fungovať ale ide hlavne o to, že tento zákon bude v podstate "banovať" každého užívateľa alebo aj celú stránku, ktorá obsahuje copyright. To znamená, že ak zverejníte nejaký obrázok stiahnutý z internetu a zistia, že je to z tejto a tejto stránky, tak máte ban. To bol len jednoduchý príklad. Takto by teda mohlo spadnuť tisíce stránok v priebehu pár mesiacov. Sloboda slova na internete by už nebola. A proti tomuto anoni bojujú. Ťažko povedať či všetci, niektorí možno slúžia nejakej agende, ale drvivá väčšina anonov má cieľ takýto. A aj keby povôdná myšlienka a veľké množstvo ľudí z Anonymous slúžilo nejakej agende, tak by im to bolo nanič. Spustili vlnu, ktorá sa nedá zastaviť. Každý môže byť anonymous a keď sa vzbúri veľká masa ľudí, či už na internete alebo v uliciach, tak je nezastaviteľná. Je na nás, na koho strane budeme stáť. Či na strane týchto hackerov, čo nám chcú otvoriť oči a chránia slobodu slova na internete alebo na strane vlád, ktoré nám budú rozkazovať kedy, kde a čo môžeme zdielať na internete. 

Na záver si dovolím napísať ich známy poznávací znak, resp. pozdrav, ktorým ukončujú svoje prednesy.
My sme Anonymous,
my sme légia,
neodpúštame,
nezabúdame,
očakávajte nás.